Blog
Uhorky bez deky: o starých programoch, ktoré nám už neslúžia
Nedávno som sa rozhodla urobiť niečo, čo som roky robila úplne inak. Moja mama, babka a vlastne všetky ženy v mojom okolí po zavarení uhoriek poháre poctivo zabalili do teplej deky. Mala som to v sebe zakódované ako jediný správny postup – veď sa to tak predsa robí.
Až keď som stála nad svojím elektrickým hrncom, došlo mi, že ten starý program už neslúži. Ak chcem, aby boli uhorky naozaj chrumkavé a svieže, musím tú deku nechať v skrini a dovoliť pohárom, aby prirodzene vychladli na čerstvom vzduchu.
A presne vtedy mi to došlo. Nie je to len o zaváraní.
Koľko dek nosíme so sebou?
Koľkokrát v živote si „balíme“ svoje vlastné rozhodnutia, vzťahy alebo myšlienky do starých dek? Držíme sa postupov, ktoré sme zdedili, len preto, že sa to „tak robilo vždy“ – hoci nás v skutočnosti dusia a uberajú nám na sviežosti.
Zdedené vzorce nie sú nepriateľ. Väčšinou vznikli z lásky a starostlivosti a v svojej dobe naozaj chránili. Problém nastáva vtedy, keď sa podmienky zmenia, a my postup opakujeme automaticky, bez toho, aby sme sa spýtali, či ešte prináša výsledok, aký si želáme.
Ako spoznať, že program už doslúžil
Väčšinou sa to prejaví celkom nenápadne:
- Robíte to, hoci neviete prečo. Jediné vysvetlenie, ktoré máte, je „takto sa to robí“.
- Výsledok vás už neteší. Postup dodržíte do bodky, ale to, čo z neho vyjde, nesedí.
- Cítite v tele odpor. Pri samotnej myšlienke sa vám stiahne hruď alebo vás premkne únava.
- Bojíte sa reakcie okolia viac než výsledku. Nedržíte sa postupu preto, že funguje, ale preto, aby ste nesklamali.
Pustiť neznamená zavrhnúť
Nechať deku v skrini neznamená, že som prestala mať v úcte to, ako zavárali moja mama a babka. Znamená to len, že si dovolím pozrieť sa na daný postup vlastnými očami, v podmienkach, v ktorých žijem dnes.
Presne toto je aj podstatná časť práce, ktorú robím s klientmi. Väčšina blokov, ktoré nás brzdia, nie sú vedomé rozhodnutia – sú to staré programy, prevzaté vzorce a rodinné dynamiky, ktoré bežia v pozadí a my ich považujeme za svoju povahu. Keď sa pomenujú a energeticky uvoľnia, zrazu vzniká priestor pre rozhodnutie, ktoré je naozaj naše.
Prvý krok k slobode
Naučila som sa, že pustiť starý program – ten, ktorý už neprináša výsledok, aký si želám – je prvý krok k slobode. Aj pri uhorkách, aj v živote.
P. S. Prvých dvadsať pohárov je už v pivnici a verím, že aj keď nie sú podľa starého manuálu, budú chutiť výborne. A tých ďalších tridsať už bude v úplnej slobode, bez deky.
Ak máte pocit, že aj vo vašom živote beží nejaký starý program, ktorý ste si nevybrali, poďme sa naň pozrieť spoločne. Viac o tom, ako pracujem so zdedenými vzorcami, nájdete na stránke Model rastu Satirovej a TimeWaver Pro.
Uvedené informácie majú informatívny charakter a nenahrádzajú odbornú lekársku starostlivosť.
Objednať konzultáciu